Prečo?
Všetky organizmy sú charakteristické určitým pomerom uhlíka a dusíka (C:N pomer). Cicavce, vtáky, plazy a všetky vyššie organizmy majú pomer asi 30:1, teda na atóm dusíka v tkanivách pripadá 30 atómov uhlíka. Organizmy v dolnej časti potravinového reťazca ako napr. baktérie a huby, majú pomer dusíka vyšší. Baktérie s C:N pomerom 5:1 majú len 20-30% efektivitu v recyklácii uhlíka, majú vysoký obsah dusíka (20% bielkovín), nižší obsah uhlíka a krátku dobu života. Baktérie ako aktinomycéty a prvoky sú odolnejšie a tolerantnejšie voči prípadnej nerovnováhe ako huby, takže prevládajú v oblastiach s narušenou koreňovou zónou. Kvantitatívne je síce aktinomycét 10x menej, ale sú väčšie, takže v hmotnosti biomasy sú podobné baktériám. Populácie húb a nematód sú síce menšie, ale v prípade ak pôda nie je narušená, sú hlavnou zložkou pôdnej biomasy. Huby majú C: N pomer 12:1 a účinnosť využitia uhlíka je u mykoríznych húb 40-55%. V porovnaní s baktériami tak vo svojich bunkách recyklujú viac uhlíka a menej dusíka.Organizmy asimilujú uhlík a dusík približne v rovnakom pomere v akom ich tkanivá obsahujú tieto prvky. Prebytočný dusík vylučujú späť do prostredia. Baktérie s C: N pomerom 5:1 majú viac dusíka ako iné organizmy. Fungujú ako miliardy mikroskopických vreciek s hnojivom priamo pri koreňoch rastlín. A ak vyspelejšie organizmy baktérie zjedia, nadbytok dusíka sa uvoľní späť do prostredia vo forme využiteľnej pre rastliny. http://www.golfonline.sk/odborne-clanky/greenkeepi... ...
Čiže oni len zmenili pomer C:N A formu uhlíka..
