Sú veci, ktoré sa rozumom nedajú pochopiť. Práve naopak, čím viac o nich človek rozmýšľa, tým je viac stratený. Napr. taká kvantová fyzika. Alebo život po smrti.
Mne je blízka táto interpretácia života: je to niečo na spôsob počítačovej hry. Len s tým rozdielom, že v hre má hráč len jeden život. Niektoré prekážky v živote má dané, niektoré sú náhodné a iné si zapríčiní sám. A keď je "game over", príde klasické vyhodnotenie, objavia sa plusové a mínusové bodíky a poradie v tabuľke. A poslední budú prvými, a prví poslednými. Vtip je v tom, že nikto presne nevie, za čo sa tie body budú dávať a brať, aj keď rôzne náboženstvá a filozofie určitý návod poskytujú.
Otázne je len to, či tá "hra" má len jeden level, alebo či človek, resp. jeho nehmotná zložka prechádza rôznymi levelmi ako to hovorí napr. budhizmus či hinduizmus.
A zdá sa mi trochu absurdné, že ľudia v súčasnosti namiesto toho, aby tú hru "hrali", filozofujú o tom, že žiadna hra neexistuje. A že celý toto "herné prostredie" vzniklo samé od seba a z ničoho, a preto je to celé zbytočný nezmysel...
Mimochodom aký je racionálny dôvod, že ľudia hrajú počítačové hry, keď tým v podstate nemôžu nič získať? Zábava? Ale to moc racionálny dôvod nie je...