CD-R a DVD+R Verbatim, rýchlosť napaľovania 8x, všetky čitateľné od 1996/98, LiteOn napaľovačky (Samsung boli šmejd), uložené pri izbovej teplote v boxe.Keby ich chlapík nechal na pamäťovej karte, nebolo by nič. Ak by ich nechal na HDD, asi by z nich tiež nebolo nič (ešte k tomu ak by to bol PATA port). Niekto by ten disk zapojil, ten by zachrčal (ak vôbec) a nik by sa s ním už nebabral.
Jedine čo bolo treba, keď prišli DVD, prekopírovať CD-R na DVD a ako záloha vypáliť ešte druhú kópiu na DVD a neskôr ich dať na prenosný 2,5" HDD.
Samozrejme, všeliaké tie noname CD a DVD vypaľované na 48x boli nepoužiteľné niekedy už po napálení.Problém s tým všetkým je ten, že po 20 rokoch keď si pozriete svoje vlastné zálohy, mnohé z toho vidíte prvý krát. (Jéj, nevedel som že toto mám).Viete čo sa urobí s vašimi fotkami z dovoleniek po vašej smrti? Zahodia sa. Zachovajú sa len tie naozaj nejak významné, alebo len tie, na ktorých je ešte niekto žijúci. Ak si niekto myslí, že na nete sa zachová všetko, nájdite si weby zo začiatku internetu. Nebyť archive.org, nemáme takmer nič. Nedávno som pozeral univerzitný študentský web z našej doby, zmizol. Nie je ani na archive.org (ten zachoval adresu a dátumy uložení, ale web bol nejak divno písaný, výsledkom je len biela stránka s horným menu a nič viac), zmienka o ňom sa zachovala len v univerzitných novinách.Ak mu vydržali aspoň nejaké fotky na vypálenom CD 18 rokov, podľa článku ho prežili (odhadujem že si to nikdy po napálení už ani nepozrel), zachovalo sa aspoň niečo. Z pohľadu ľudského života, na zálohu super médium, ale kapacitne už o ničom. Bežné je, že sa také veci (cd/dvd/staré PC) po úmrtí, sťahovaní rovno vyhadzujú.
